Roháče

Spoločenstvo Fatima od r. 2002 každoročne usporadúva duchovno-turistický výlet Roháče. Tieto duchovno-turistické podujatia sa konajú vždy v druhom týždni mesiaca júl. Sú zamerané na

• Slávenie svätej omše,
• oddych,
• uzdravovanie duše i tela,
• poznávanie krás prírody, seba i iných,
• interaktívne diskusie o mieste kresťanov vo svete a ich zodpovednosti zaň,
• tvorivé dielne a oddych pri kreatívno-vzdelávacích hrách,
• výrobu netradičných, originálnych upomienkových predmetov,
• ale tiež poznávanie posolstva, ktoré Boh adresoval ľuďom na začiatku 20-teho storočia cez Pannu Máriu vo Fatime,
• objavovanie svojho miesta v Cirkvi i spoločnosti,…

Každý ročník Roháčov, ktoré sa doteraz konali, mal aj svoju osobitnú tému, napr. poznávanie hlavných tajomstiev viery v Boha, Svätého písma, Duchovných aspektov Fatimského posolstva, Tajomstva Eucharistie, najvýznamnejších Mariánskych pútnických miest v Európe, apoštolských ciest sv. Pavla, slávení Cirkvi v priebehu liturgického roku, Božích stvoriteľských stôp v prírode, budovania malých spoločenstiev, spoznávania vlastného povolania, a ďalších aktuálnych tém.

„Ruka ponúkajúca doprovod…“

Tak by som mohla nazvať moje prvé prepojenie so Spoločenstvom Fatima.

Všetko sa to začalo mojou hlbšou konverziou a obrátením sa k Pánovi v kostole Blumentál v Bratislave po mojich vysokoškolských štúdiách na STU v Trnave. Už tam sa vo mne rodila túžba hlbšieho nasledovania Krista, dôslednejšieho žitia podľa evanjelia.

A odrazu, v kostole uprostred Bratislavy, kde som denne ráno na 05:45h chodievala na sväté omše, som precitla…Ako šíp z jasného neba ma zasiahol hlas, ktorý sa mi prihovoril: „Ale čo plačeš! Čo hľadáš! Veď si chcela byť slobodná!“. Uffff…to je sila!!! Prajem takéto precitnutie každému človeku! Takéto Svetlo do života! Zrazu, totiž, precitnete a uvedomíte si, že Boh je tu! Že Ježiš Kristus je tu! Tak blízko! S vami!  A odrazu je celý svet okolo vás iný…plnší…jasnejší…ľahší….To sa udialo ešte v r.2002…

No a potom nastala cesta „hltania“ duchovnej literatúry,  túžby a modlitby spoznať hlbšie duchovne žijúcich ľudí….A Pán Boh, ako dovtedy vlastne všetko, mi poslal do cesty Spoločenstvo Fatima.

Bolo to cez inzerát v Katolíckych novinách, kde pozývali na duchovno-turistický výlet na Roháče. To bolo čosi pre mňa – turistku! Prihlásila som sa a tam začala cesta spoznávania úžasných ľudí: laikov, zasvätených osôb, kňazov. Cítila som sa ako ryba vo vode – duša mi jasala a aj môj intelekt dostal zadosťučinenie, keď som sa mohla rozprávať o ekonomických, podnikateľských alebo politických, či celospoločenských otázkach s veriacimi osobami.

Práve tu som zažila generálnu sviatosť zmierenia! A to v prírode! Čo dovtedy bolo pre mňa nepredstaviteľné, že aj počas túry, mimo spovednice v kostole, je možné „také niečo“ zrealizovať! Aké úzkoprsé myslenie som dovtedy mala! A aký dar som dostala! A mnoho iných situácií, ktoré mi otvárali oči a s úžasom som hľadela na zasvätených ľudí a kňazov, ktorí boli úplne normálni, veľmi priateľskí, nápomocní a zároveň duchovní, takí moji veľkí bratia….V mysli sa mi teraz vynára obraz kňaza Daniela Bédiho, ktorý asi najviac „vtipkoval“ a robil nám program…Jeho zvučný smiech sa mi ozýva v hlave….Pane, viň si ho ku sebe!

Tiež, dar všetkých ostatných ľudí zo Spoločenstva Fatima, kde každý je iný, výnimočný! Zo všetkých kútov Slovenska, dokonca aj spoza hraníc. Každý dostal dar podľa toho, ako sa ho rozhodol obdarovať Pán Boh a kde má daný človek pôsobiť.

Som vďačná, že som ešte mohla zažiť aj stretnutia s otcom Vladkom Juklom ako aj Silvestrom Krčmérym (Silvom/Silvinkom –  ako ho mnohí volali). Vladka si doteraz pamätám, ako chodí po dvore v Habovke, kde inak bývajú „Roháče“ doteraz, ruky má za chrbátom, chodí z jedného konca dvora na druhý a medituje. A ten čulý hlas a pohľad! Ako keby vám videl až na dno duše! Úžasný vzor a povzbudenie do života vo svete….

Som vďačná tomuto Spoločenstvu, lebo „rozbehlo“ môj život s Pánom. Podchytilo ma a dalo mi pomocnú ruku. Aj vďaka nim som následne po Roháčoch 2002 začala organizovať viacero aktivít, ako „Spoznávame Slovensko“ – víkendovky pre roháčancov, čo neskôr prerástlo na ponuku aktivít pre kresťanov v našom okolí.

Tiež mi Duch Svätý vnukol myšlienku prezentovania rôznych foriem duchovného života verejnosti, ľuďom hľadajúcim svoje povolanie (zasvätenie sa v reholi, v sekulárnom inštitúte, ako zasvätená panna, sviatosť manželstva, kňazstva a pod.). Toto som mohla spolu s kamarátkou realizovať cez projekt v evanjelizačnom Dome Quo Vadis v Bratislave počas viacerých rokov.

Aj vďaka nim som spoznala úžasnú komunitu kontemplatívnych sestier Redemptoristiek, ktorých duchovnou dcérou som doteraz. Tak, ako doteraz udržujem intenzívne vzťahy s niektorými členmi Spoločenstva Fatima a spoločne sa modlíme za svet, našich zákazníkov, priateľov, Cirkev, nové duchovné povolania, zdieľame starosti i radosti každodenného pracovného i osobného života a povzbudzujeme sa vo viere a v nasledovaní Krista! Ja ako vydatá žena a oni zakorenení vo svojom povolaní!

Monika, 45r. vydatá žena, žijúca v Bratislave

Roháče ma zakaždým očarili

V roku 2011, ešte keď som bol študent, som v Katolíckych novinách našiel inzerát, že akési spoločenstvo Fatima organizuje duchovno-turistický výlet pre mladých na Roháčoch. Oslovila ma táto ponuka, pretože turistiku mám rád, na Roháčoch som dovtedy nebol, no počul som, že sú veľmi pekné. Tiež mi bolo blízke, že je to akcia určená pre ľudí, ktorým nie sú cudzie kresťanské hodnoty. A naozaj aj nízka cena pobytu bola pre študenta jedným z kritérií, ktoré zavážili.

Rozhodol som sa teda reagovať na inzerát, hoci som o spoločenstve Fatima predtým nikdy nepočul a nikoho odtiaľ ani nepoznal. Dnes môžem povedať, že to bolo doteraz jedno z mojich najlepších rozhodnutí v živote. Po niekoľkých dňoch mi volal jeden pán, že cestuje z Bratislavy a môže ma do Habovky vziať autom. Tak sme sa dohodli a zobral ma z Trnavského mýta. Bol už taký starší a prekvapilo ma, že mi hneď navrhol, že si môžeme tykať. Že medzi Roháčancami to takto funguje.

Príchod do dvora v Habovke mi tiež spôsobil menší šok, keď nás vonku nastúpení všetci vítali a išli objímať, ako keby som bol starý známy, hoci som z nich predtým nikdy nikoho nevidel. No následné zoznamovanie v chate ma urobilo pokojnejším a v atmosfére neustáleho smiechu a nadšenia som sa razom cítil prijatý. A toto je to silné, čo zažívam v spoločenstve Fatima zakaždým, keď prídem na ich akciu. Dobrá nálada, vzájomnosť, obetavosť a sila spoločenstva. V ich okruhu sa dnes už cítim ako doma.

Na Roháčoch som bol už vari desaťkrát, no zakaždým ma očaria. Veľmi som si obľúbil hlavne hrebeňovku a Ostrý Roháč. Keď som tam bol prvý raz, trochu ma chceli podpichnúť a vraveli – ty si z Bratislavy, tam máte akurát Malé Karpaty, tak uvidíme, ako budeš vládať. No potom videli, že vládzem celkom dobre a o pár rokov som už bol hlavným zodpovedným za turistiku 😊

Ja teda poznám spoločenstvo Fatima predovšetkým z podujatia Roháče. A musím povedať, že zakaždým sa tam veľmi teším. Spočiatku to bolo hlavne kvôli vrcholom, ktoré mi chýbali do zbierky, no teraz ich už mám všetky prechodené a je to predovšetkým o ľuďoch – stretnutiach sa so starými známymi (teraz už naozaj známymi), ale aj novými ľuďmi. A je jedno, či ideme spolu na túru, vyrábame sviečky, umývame riad alebo spievame. Takto spoločne trávený čas je naozaj požehnaný a ten týždeň ubehne vždy rýchlo. No potom doma dokážem z Roháčov čerpať ešte niekoľko ďalších týždňov. A je to preto, že na Roháčoch nechýbala Božia láska prejavujúca sa v bratoch a sestrách.

Na Roháčoch so spoločenstvom Fatima som spoznal už veľa ľudí a mnohí z nich sa stali mojimi dobrými priateľmi a s viacerými sa stretávam pravidelne alebo sme v kontakte aspoň elektronicky. Postupne sme viacerí mladí, čo sme sa tam spoznali, vytvorili partiu, ktorá začala chodiť na spoločné túry po celom Slovensku a pridávajú sa k nám ďalší ľudia. Stal som sa hlavným organizátorom tejto skupiny a musím povedať, že základy máme práve v tom, čo nám dalo spoločenstvo Fatima na Roháčoch. Myšlienka vytvárať malé spoločenstvá ľudí, ktorých spája viera, láska k prírode a vedomie, že v spoločenstve môžu vždy načerpať a zároveň osobným vkladom svojej jedinečnosti prispievajú k jeho budovaniu. Tým, že každý je ochotný vzdávať sa kúsku seba, umožňujeme fungovať a rásť ako celok.

Pavol, Bratislava