Spiritualita Spoločenstva Fatima

Aký je život členov Spoločenstva Fatima?

Celý náš život a činnosť majú svoj základ v duchovnom živote, ktorý je kristocentrický a ekleziocentrický, teda vychádza z evanjelia Ježiša Krista a je zameraný na službu jeho Cirkvi. Vzorom života oddaného plneniu Božej vôle a nasledovaniu Ježiša Krista sú pre nás Panna Mária a Ján Krstiteľ.

Aké prostriedky nášho posväcovania používame?

Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite! (1 Sol 5, 16-17)

Denne sa zúčastňujeme na svätej omši a pristupujeme ku sv. prijímaniu, najmenej 20 minút denne venujeme vnútornej modlitbe (rozjímaniu, adorácii) a každý deň sa modlíme aspoň dva desiatky ruženca. Pravidelne študujeme náboženskú literatúru, pristupujeme ku sviatosti zmierenia, vedieme rozhovor so svojím duchovným poradcom a rozhovor s predstavenými. Každý rok si konáme päťdňové duchovné cvičenia, zúčastňujeme sa na rekreačno–turistických podujatiach s ďalšími členmi SF a približne raz za dva mesiace si konáme duchovnú obnovu. Zúčastňujeme sa spoločných modlitbových stretnutí, ktoré konáme spravidla raz za týždeň a väčšina členov sa denne modlí časť Liturgie hodín.

Modlitba – dialóg s Bohom

Duchovný život je nevyhnutný, ak chceme kresťanským duchom preniknúť zmýšľanie, mravy, zákony a štruktúru spoločnosti v prostredí, kde žijeme alebo pracujeme.

Modlitba, ako dialóg s Bohom je jedným zo základných prejavov zasvätenia sa. Človek sa otvára Bohu, aby sa mu dobrotivý Boh daroval a pomohol mu vždy lepšie poznávať a chápať Boha, seba, život iných ľudí, spoločnosť i svet. Takáto modlitba sa uskutočňuje nielen v osobitných chvíľach, či špeciálnymi spôsobmi. Modlitba ako dialóg s milujúcim Bohom je neustále prítomná v živote zasväteného človeka. Boh k nemu hovorí nielen cez svoje slovo, ale aj cez rôzne udalosti, hlas svedomia, potreby blížnych, potreby posvätenia sveta, spoločenských štruktúr a práce. Každá situácia pozýva zasväteného človeka, aby zaujal postoj, aký by v tej situácii zaujal Boží Syn, Ježiš Kristus. To si vyžaduje nielen znalosť SP, ale i poznávanie profánnych vied, neustálu bdelosť a ochotu slúžiť a konať dobro v každej situácii, či je v očiach ľudí významná alebo celkom malá. Zasvätený je takto skrze svoju modlitbu a z nej vyplývajúcu činnosť povolaný dobrom premáhať zlo, a tak v každej situácii prinášať niečo pozitívne do okolitého sveta, a tým ho posväcovať a pretvárať podľa evanjeliových hodnôt.

Práca ako prostriedok posväcovania

Prostriedkom nášho posväcovania je aj práca. Môže to byť akákoľvek čestná práca, do ktorej alebo cez ktorú sa prinášajú hodnoty evanjelia. Je to teda inkarnácia, čiže vtelenie Ježiša Krista do konkrétnej svetskej reality, či každodenného života, do sveta práce, kultúry, vedy, umenia, politiky, …Práca už teda nie je vnímaná výlučne vo svojom ekonomicko-materiálnom, či sociálnom zmysle. Práca vykonávaná ako súčasť zasvätenia sa Bohu dostáva teologický rozmer. Je prejavom úplného sebadarovania sa Bohu a nasledovania Ježiša Krista, ktorý ako nazaretský robotník žil skrytým životom uprostred svojich súčasníkov a plne zdieľal ich život. Špecifická forma „práce“ (slovo práca tu môžeme použiť len v analogickom význame) je kňazská pastoračná služba, resp. katechetická služba, alebo iná služba v Cirkvi.